Noc tretia – Grécko

Po prechode každými hranicami sme si dali vždy selfie so značkou. Značkou krajiny, predpísanými rýchlosťami a mali sme z toho radosť. Grécko je však iné. Je ako dievča, ktoré si vysnívaš. Je dokonalé a nemá chyby. Nemusíš sa snažiť, ona vie a spraví. V predstavách to tak je. Ale skutočnosť je iná. Ako Grécko. Nemá ani úvodnú tabuľu. Nikto Vám nerozumie. A ani nechce. Je lenivé. Ale má more a Olymp.

Šli sme pozrieť Solún. Doprava bola chaotická. Pravidlá sú asi ako nechcem citovať jedného z nás, takéto :

„Kto je väčší ***** ide.“

Ani sme nezastavili. Boli sme radi, že sme preč. Ako môže táto krajina, ktorá dala toľko svetu, byť takáto? Po slovensky tam nikto nerozpráva. Po anglicky málokto. Nemá Vás rada a obchody otvárajú o ôsmej. Všade nevkusný mramor a kód na wifi má minimálne 10 znakov. Ale má more a Olymp.

Ubytovali sme sa v hoteli Kochili, v dedinke Korinos. Majiteľ používa systém, ktorý nikdy nevyjde z módy. Papier. Na ňom zoznam izieb. Farebne. Hneď vedel, že sme na 3 poschodí. Výhľad na more a susednú reštauráciu. Bolo jedno kde ste sedeli. Pivo stálo 3 eurá a večera nás nezaujíma. Spravíme si balkónové fazule. Mali sme varič a „ešus“.

Prvý krát som sa kúpal v mori. 50 metrov voda po pás. Kde sú žraloky? Medúzy? Ježkovia? Asi v inom mori. Tu je len kopec piesku, teplá voda, pár turistov, lehátka a my. Dali sme si pivo a ďalšie. Ako dovolenkári. Hlad nás donútil sa vrátiť a spraviť si jesť. Na balkóne sme opreli stôl o zábradlie aby nás nikto nevidel.

Asi dvadsať minút miešam fazule a pozerám ako sa oproti dole v reštaurácii rozbieha zábava poľských dôchodcov. Vladovi hovorím, nech pomieša večeru a ja si dám sprchu. 5 minút a jedlo hotové. Peťo ma obíde vo dverách na balkón. S telefónom v ruke. On si tých poliakov musí odfotiť. My len konštatujeme, že tak chcem žiť v starobe. Naplno, tanečky a zrazu šupa. Peťo dal kopačku do stola a fazuľa sa rozbila po balkóne. Len som pohotovo vypol varič a smiali sme sa. Po 10 minútach hovorím:

„To nevadí, šak berieš večeru.“

A dali sme si dole v reštike cestoviny a pivo. Na Peťov účet.  Pív sme mali menej ako viac, ale dobre bolo. Vrátili sme sa do hotela a chceli sme sa kúpať v bazéne. Majiteľ nám to nedovolil, vraj „kemikls klór“.

A tak sme to zabalili. Zajtra nás čaká dlhý a únavný deň.  Od tejto krajiny som čakal hlavne more a Olymp. Teraz už len Olymp.

Grécko je ako dievča. Dievča, nebuď ako Grécko.

„Vďaka.“

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *