DOMA! :)

DOMA!  Sme opálení na šoférov. To je horšie ako na cyklistu, ale lepšie ako na gamera. Nižšie posielame trochu štatistiky z cesty a už sa vyskytujeme normálne na pracoviskách 

Ako bonus zverejňujeme znudené zákutie Vladovej duše zo zadného sedadla, v podobe básne a fotky záchranného balíčka od kamarátov:

Áno áno, to sme my….
malým autom väznení…
morskou soľou solení…
alpským vzduchom šľahaní…

V Španielsku im dochádza,
ktosi v kempe podvádza…
V Zermatte sa šuškalo,
že sa čosi udialo.

Boli ste aj v Chamonix?
Asi áno… vieme my?
Ďaleko je Gibraltár?
Takých dáme ešte pár.

Vyšli ste na Mulhacén?
Rozplynul sa ako sen.
Dali ste mu obetu?
Zdolali sme Veletu.

A mali ste trtkačku?
Čo siiii.. Jazdili sme na Kačku.

Spomínaná štatistika:

Kilometre: 7650
Mc Donald : 5
Reštika : 2
Ubytovaní : 3
Spacáky : 8
Tankovanie : 18
Doliatie oleja: 3
Doliatie vody: 1
Straty: USB kľúč s pesničkami, skoro Juro
Trajekt: 2
Ložisko: 1
Počet krajín: 12
Prekročenie hraníc: 20 krát
Pokuta: 1 (zatiaľ)
Vjazd do zákazu: nespočítateľné
Mikrospánky: 56

PS: Ešte dáme dokopy foto a spravíme album Best of 

Ahojte 

21

BYTČA! :)

BYTČA! 🙂 Z Rakúskeho parkoviska sme to očami, rukami, nohami tlačili domov. Vlado ráno povedal:” Kačko je už v stave, že sa neopravuje, len žehná!” Aj tak bolo. Došli sme. A aj napriek tomu to bola “Cesta zlyhaní a uspokojení”. Zlyhali sme vo výstupe na Mulhacén a uspokojili sa s Pico del Veleta. Zlyhali sme v dosiahnutí Maroka a uspokojili sme sa s Ceutou. Zlyhali sme v úlohách, ktoré ste nám dali. Zlyhali sme v očakávaniach neprajníkov a uspokojili sme sa s prejdením celej trasy  Prišli sme do cieľa. Safe and sound. A to je najdôležitejšie.

Pod tým pokrčeným, použitým zovňajškom, nasiaknutým arómou Európy sme to stále my. Opäť sa integrujeme do kolobehu všedných dní. Opäť budeme odpočítavať mesiace a dni a triediť myšlienky, či a kam nabudúce. A ak áno, prežite to s nami rovnako ako tento krát a rovnako ako minulý krát. Opäť nás čakali rodiny, kamaráti, fanúšikovia.

PS1: Prišli sme na úžasnú vec. Celý kus Európy, po ktorom sme šli, je spojený s Bytčou jedným veľkým kusom betónu. Fakt. Verte nám 

PS2: Sieť diaľníc, ciest a tunelov cez, ponad a popod Alpské kopce je neskutočná frajerina.

PS3: Z Viedne to dymilo tragicky…

PS4: Zastavili sme sa povinne na pútnickom mieste v Červeníku, kde sme prvý deň menili ložisko 

PS5: Ste super a máme Vás radi  Ahojte

LAGO DI GARDA! :)

LAGO DI GARDA!  Väčšinou keď spíme na “uprchlíkov”, prichádzame do cieľovej destinácie neskoro. Práve preto sme objavili super vec. V kempoch od nás nikto nepýta peniaze za sprchu, keď prídeme večer. V noci. A ideme potichu. Po jednom. A tak bolo aj včera. Sprcha zadarmo a spali sme v zákaze na parkovisku pred Zermattom. Opäť okolo 5 stupňov. S tým už máme skúsenosti. 10 drepov 10 klikov a skokom do spacáka. Zaspať predtým, ako sa zima príde túliť. Od pol druhej do pol 6. V objatí štvortisícoviek. Ráno sme mali na pláne preskúmať Zermatt, dať si kávu a pozerať na Matterhorn aspoň hodinu. Samozrejme sme si nevšimli ceduľu dačo “Verboten… Kantone Polizei…” a vtrhli sme do Zermattu. Nikde žiadne auto, nikde len my. Asi ako keby ste sa vozili po “Masaryčke” alebo okolo Michalskej brány po pešej zóne. Ukazovali nám a na nás ľudia. Uvedomili sme si ďaľší medzinárodný prúser. Z hodiny a kávy ostal výskok z auta, fotky a otočka preč. To sme ešte šli do protismeru. Nič to veď už bolo 6:45 ráno. A tak hŕŕ cez Alpy ako Hanibal, ako traja na Kačku. Švajčiari sú dosť na pravidlá. Dúfame, nie sú moc na kamery. Bojíme sa morbídnej pokuty. Rýchlo do Talianska. Teraz pri Lago di Garda skúšame originál taliansku pizzu a pôjdeme zdriemnuť. Noc je ešte mladá. Ahojte 

Zermatt! :)

Zermatt!:) Ešte v Bratislave povedal Vlado, že by sme mali ísť na prevozných značkách, nech sa nehanbíme. Odvtedy sa toho udialo veľa.

Milí Košičania sa nás v Portugalsku spýtali, či máme reláciu. Veríme, že sú naši noví fanúšikovia. 

Skoro sme nestihli trajekt lebo Juro, skoro sme stratili Jura lebo Juro.

Policajti v Ceute – Francúz z Marsseile sa spýtal či na našu cestu mame mesiac/dva. “12 dni.” A vypadli mu oči. Ešte teraz ich zatláča naspäť – prisaháme. Švajčiarsky policajt sa usmieval a chcel sa fotiť, Portugalec chladne stál bokom, ale podpísal sa. Španiel sa vydesil:”No foto boss call me… !!”

Kúpali sme sa v Atlantiku, pálili cigary na balkóne v romantickom apartmáne v centre Lisabonu.

Počmárali sme auto podpismi aj z New Yorku.

Na Gibraltáre robia vodičáky na Kačku.

Unavení sme, že už ani nevládzeme spať.

“Tak dlho sme na cestách, že už ani to Rakúsko nemusí byť to, čo bývalo!”

Videli sme po ceste 2D zvieratá všetkých druhov, hotové obrazy.

Míňali sme pokazené X-trail, S-Max, Q3, X5 aj C4. Kačko bolo pokazené veľakrát, len si to neškriabalo a šlo ďalej. 

Začíname pomaly kalkulovať náklady a smejeme sa, či nám od prvého nebude dobrá aj podustva z Váhu. 

Od kamarátov sme dostali záchranný balíček, parádny ( E+J+O vďaka  )

Za volantom sa striedame keď už nemáme oči.

Dnes sme sa od rána bili s francúzskymi diaľnicami. Kačko už má toho dosť a jasne naznačuje, čo si o nás myslí. Z odtrhnutého výfukového potrubia dymí rovno do kapoty (kombinácia s nonstop kúrením). Nechce ťahať, tlačili sme ho očami hore dole kopcami 60-70km/hod. Búcha, klepe pravé predné koleso. Ľavá strana vŕzga. Pri brzdení ťahá vľavo. Pri nebrzdení ťahá vpravo. Dolievali sme olej. Pršalo. Stierače radšej keby sa ani nesnažili… Jeme tabletky a ideme. Odmenou nám dnes je výhľad na Mount Blanc (Vladov návrat po 16 rokoch) a Matterhorn. Ahojte 

MILLAU! :)

MILLAU!  Zobudili sme sa na parkovisku niekde v Španielskej hlušine. Spali sme čisto na “uprchlíkov”. Parkovisko, mravce, hluk. Zo Španielska sme sa chceli dostať čím skôr preč. Ako nôž teplým maslom. Rýchlo do Andorry. Nádherný mikroštát. Vybudované mestečká do posledných detailov. Každý roh budov, fasády, každý chodník všetko ladilo do posledných detailov  Asi im funguje radnica a úrad architekta.

Peťo skúšal vo Francúzsku, či vedia po taliansky. Nevedeli. Skúšal to v Španielsku. Nevedeli. Skúsil v Portugalsku. Nevedeli. Počkáme do Talianska, ako to dopadne….

Keď vyrastieme vrátime sa do Andorry lyžovať. Teraz rýchlo nájsť spanie v MILLAU. Ahojte 

ŠPANIELSKO! :)

ŠPANIELSKO!  Večer sme sa kúpali v Atlantiku. Keď počúvate, že je studený, neverte. Je ľadový. Najmä pocitovo. Plážky pekné, aj na rieke, aj v oceáne. Centrum Lisabonu je nádherné, pre nás však orámované oknami Kačka. Treba sem zobrať partnerov a víkend máte čo robiť. Ubytovaní sme boli v nádhernom apartmáne, historickom, čistom a s najlepším personálom aký sme kedy zažili. Ubytovala nás G*(mená si nikdy nepamätáme) z Ukrajiny, vysvetlila čo ako a kde. Spýtali sme sa na práčku a G* po telefonáte s majiteľmi povedala, že áno, za 5 ks oblečenia 20€. Juro vraví: Odkážte mu, že za to si kúpim celú práčku. A za to, aký je, zjem raňajky za 5 ľudí.”  So smiechom to nechali tak. Juro to však myslel vážne. Nepochopený a ešte si musel prať veci v sprchovom kúte. Aj o tom je život. Vynosili sme všetko na izbu, dali sprchu a šli pozrieť spomínaný Atlantik.

Zhodnotili by sme to slovami Vlada:”Boli sme tak ďaleko, že je to ďaleko aj lietadlom. Hlinené mestá. Vyprahnutá krajina.”

Veľa je to o diaľniciach. Najhoršie to má opäť hlásič. Okrem toho, že Juro spravil zo speťáka multidimenzionálny hlavolam na odhadovanie vzdialenosti, musí byť hlásič stále v službe + bez klímy s otvorenými oknami je hlásič vyfúkaný ako Charlie Sheen. Kávujeme na pumpe a Peťo zlomil stoličku. A Vlado cvičil v aute. Predsa už nemáme teenagerský metabolizmus 

Ideme hľadať spanie v okolí Zaragozy.

PS1: Od rána sa približujeme domov. Dáme pivko 

Ps2: Dva dni nevieme nájsť kľúč s pesničkami. Aj sme radi, lebo tento rok… Pustili ste si tie pesničky?

15

 

AFRIKA2! :)

AFRIKA2! Celý trajekt bol parádny. Malá paluba, kde sa dalo pozerať, ako sa vzďaľujeme Gibraltáru. Všetko super, už sa aj zabudlo, ako sme sem skoro nešli. A presne pred príchodom a zastavením lode v prístave sme dostali geniálny nápad. Vlado s Peťom natočia Kačko ako ide von z trajektu. Pecka. A tu došlo opäť k súzvuku okolností. Vlado má plnú pamäť v telefóne (už od Olympu). Peťo má pasy u seba v kapse. Juro má v obale telefónu občiansky, vodičský a aj kreditku. A to bol onen súzvuk. Juro dal Vladovi telefón a šiel do podpalubia pre auto. Vlado s Peťom šli s ostatnými cestujúcimi. Juro bez dokladov a telefónu, chalani iným smerom. JURO bez ničoho. Oni iným smerom. Aj im to potom došlo, že to nebol najlepších nápad. Ale už nebolo cesty späť. Juro šiel k vrátnici s rampou v rade áut. Uvedomujúc si, že teraz bude vysvetlovačka, anglicko, španielsko, francúzsky. Vlado s Peťom šli von uvedomujúc si, že toho moc nenatočia a k autám sa cez ploty nedostanú. Juro teda šiel k týpkovi, ktorý pýtal doklady na vrátnici a ukazuje mu na rukách, že “Two kamarados walking mit papieres”. Týpek mu ukazuje na ďalšie závory s ďalšími ľuďmi, lebo nerozumel nič. Ale po ceste k závorám bola otvorená brána a tou to Juro strihol mimo závor, mimo kontroly rovno na hlavnú. Previezol sa cez prístav a otočil to na kruháči. Previezol sa okolo plotov a previezol sa v Ceute na ďalšom kruháči späť. Zatiaľ sa Vlado s Peťom dostali na cestu a rozmýšľali podobne. Musí tu niekde byť. Na inom kontinente, bez telefónu, peňazí a dokladov sa prevezený Juro vrátil k závorám. Rozhodnutý, že sa sám udá. Pri rampàch mu nikto nerozumel, chceli španielčinu alebo francužštinu. Až sa k nemu vybral Mohamed. Spasiteľ, čo trochu rozumel po anglicky a ukazoval pri vysvetľovaní, že vie, kde sú two kamarados z trajektu. A skočil do auta. Two kamarados chodili hore dole. Juro viezol Mohameda. Zrazu v Ceute začal krik hluk a skoky na cestu od dvoch turoňov. Domáci všetkých farieb len nemo odskakovali alebo sa tvárili, že tam nie sú. Nebola to revolúcia zo severu. Len sa zbadal prevezený Juro a Peťo s Vladom. Pekne, všetko dobré a teraz vyhodiť Mohameda z auta. Vypýtal si 30€. Ako chápali sme, že pomohol. Ale 30€ nie. Že 15€ a nech dá pokoj, 20€ a nech ide peši odtiaľ kde sme. Pre neho najlepší zárobok, pre nás pokoj. Nemuseli sme pozerať na náznaky podrezaného hrdla a nezrozumiteľných slov. Všetko ako má byť. Ideme do Maroka. Krížom krážom, long story short: Do Maroka bola kolóna na pár hodín, tak sme brázdili Ceutou. Celou, hore dole a potom naspäť. Všetko super. Spali sme na pumpe na parkovisku, teraz pijeme litrové pivá v Lisabone. Dostali sme Kačko do Afriky  Ste super. Ahojte 

AFRIKA1! :)

AFRIKA1!  Ráno sme sa zobudili na Gibraltáre. Šli sme si pozrieť pláže, studenú vodu, odlet lietadla cez cestu (sklamanie ak ste videli videá, ako sa ľudia váľajú po pláži, keď štartuje lietadlo motory). Dnes to bude o Jurovi. Juro dnes druhýkrát niečo zajednal na výlete. Prvýkrát našiel ubytovanie vo Valencii za 135€, čo bolo napokon reálne 185€. Chcel ušetriť. Dnes zajednával trajekt z Algecírasu do Ceuty. (Stalo sa, že raz Juro zajednal letenky do Edinburgu na 20:00, ale v reálne to bolo do Glasgowa na 15:30  samozrejme sa to nestihlo  ) Sme sa najedli, zas raz všetci spokojní, že trajekt nebude stáť 300 dolárov, ale len 204 EUR. Pozreli sme Europa point maják, skúsili vyjsť čo najvyššie na Rock of Gibraltar, videli sme opice a presunuli sme sa na trajekt. Trajekt o 16:00. Stojíme v rade, posúvame sa pomalým tempom k rampe a okienku. Juro podá slečne telefón s e-mailom s rezervačný číslom. Ona vytlačí listky a Juro vraví:” Jediné, čo sa môže dodr*** je, ak nám to tam nezarátalo a…” Nestihol dopovedať a z okienka španielske tornádo kričí:” Tree personos no car!!! Tree personos no car!!!” Je 15:52 a z auta skáče aj Juro a ide k nej. So slovami, že tak nech ho tam pridá, že do rezervácie zadával aj auto aj značku aj dĺžku. Treba vraj dokúpiť lístok pre auto. Juro beží preč a Peťo s Vladom ostávajú, presunú Kačko nabok. Hrá sa o čas. Juro predbehne jednu frontu pred okienkom aby ho po španielsky poslali do vedľajšej budovy. Zázračne rozumel. Je 15:54. Ďalšia fronta. Bezohľadne na prvé miesto:”Pardón this is emergency!” 15:56. Nervózne jej vysvetlil so špangličtinou:” Tree personos nemajú vehicles!”
Pomaly ale isto začala hľadať a klikať. Asi pochopila vážnosť situácie. 15:59 Juro doplatil 119€(Zas ušetril  ) vytrhol lístky a bežal. Nebolo to ďaleko. Kačko stálo osamotené. Nikde žiadne auto… Podal lístky slečne a skočil do auta a hrrrr na trajekt, ktorý sa už mal zavrieť. Z vysielačky počuť len:”No no no arriiva!!” A z Kačka Jurova špangličtina:” No No No we must go!” Počkal nás trajekt, Kačko posledné vletelo do podpalubia a bolo dobre. Gibraltár na jednej strane, Ceuta na druhej. Juro spotený hovorí: Takto žijem, nadoraz.” Peťo s Vladom so smiechom. Trajekt parádny, ale príbeh o Jurovi ešte Afrikou nekončí. Má dve línie. Na jednej je Vlado s Peťom a Jurovými dokladmi a na druhej Juro v aute s Mohamedom  napíšeme zajtra, teraz ideme zháňať miesto na spanie už v Španielsku smerom na Lisabon 

Ps: Jedna fotka zo šťastného návratu na Európsky kontinent s cigarami 

PICO DEL VELETA! 🙂

PICO DEL VELETA! 🙂 Včera večer sme došli pod Pico del Veleta a chceli sme vyjsť na východ slnka na Mulhacen. To sme ešte netušili, čo nás čaká. Plán bol jednoduchý ísť hore. Pomaly a kľudne. Nie je to nebezpečný výstup. Jednoduchý plán sme zmenili kvôli hrmeniu, na čakanie. O 21:30 sme sa rozhodli. Ideme. Predpoveď sa naplnila a mraky sa rozohnali. Nebolo kam zablúdíť, vraj. Z pravej strany svietila Granada a hore hvezdáreň. A tak sme šli po tme. Krížom krážom. Zmenili sme cieľ na Refugee útuľňu. Mala byť hodinu od auta. Po 3 hodinách sme ju našli. Priemerné tempo sme mali 4,5 km/hod, z 2550 m n.m. do 3200 m n.m.. Bola plná a ľudia spali aj vedľa nej. Výborne. Zišli sme pár metrov bokom, našli rovinku, prezliekli mokré veci, dali si 52% imunal a skočili do spacákov. Veci sme mali povedľa seba. A skúšali sme spať. Bola 1 hodina ráno, paráda východ slnka je náš. Juro je princezná na hrášku, vždy si nosieva vankúšik a zaspáva posledný. Teraz sa mu zdalo divné, že Peťo šuchotal chvíľu s igelitom. O chvíľu Vlado si škrabká palcom o ruksak. Nočná lesná idylka. Až kým Vlado nevyskočil zo spacáku a ziapal. Vyskočili všetci a niečo zazreli. Vlado vraví: “ Tá ***** nám ukradla večeru!!!” Peťo vraví:”Aj chipsy!” Juro vraví:” To ste vy nešuchrali, okradol nás kamzík!” 😀 So smiechom sme skontrolovali doklady lebo sme nevedeli, čo to bolo. A to bolo ešte len 1:30, ale už sme vedeli, že drkotajúce zuby nás troch ukazujú na väčší problém. Zima. Jeden z nás, nebudem menovať Vlada si miesto karimatky zobral fóliu na sklo do auta proti slnku. Preto mal pod sebou ruksak aj veci. Pozrieme na teplomer v hodinkách 4 stupne. 4 dni sa vozíme rúre na pečenie, túto noc sme skočili v chladničke. Dali sme si menovite: Vlado 82, Peťo 67 a Juro 6 klikov a zahriatí sme opäť zaliezli. Skúšame spať.  Jurovi to nejde, ale sústredí sa o dušu. Zas vreskot, zas sme vyskočili a líška stojí oproti Vladovi a ani neuteká. Až keď jej naznačíme, že sa o jedlo nedelíme a vykročíme k nej. To sa Vlado smeje na tom ako sme povyskakovali zas raz z pelechu. Je pol 3, predstavy o východe slnka na Mulhacéne sa rozpadajú. Strašná zima. Dva z troch zipsov na spacákoch sú pokazené, jedna karimatka z troch je autodiel, jeden z troch vôbec nespal a všetkým je totálna zima. Slnko má vyjsť nad Sierrou Nevadou podľa internetov 7:26. Kalkulujeme, rozmýšľame, nikto to nechce zabaliť, ale zdravý rozum vyhral. Mulhacén sa ruší a vylezieme všetci traja na Pico del Veleta 3398 m n.m… Musíme však čo najdlhšie vydržať v spacákoch, s líškou v pätách. Ešte raz sa pokúsila ukradnúť müsli tyčinky z Vladovho spacáku a dala pokoj. O pol 6 sme sa zbalili a šlapali hore. Kombinácia výšky, tempa, spánku a Juro hodil v 3300 m n.m. tyčku, šak princezná. Odhadli sme východ slnka na 6:45 a tak sme mrzli na vrchole Pico del Veleta do 7:26 kedy slnko naozaj vyšlo  rozbití a unavení sme ľahli spať v lese a o 16:00 sme sa prebrali. Momentálne smerujeme na Gibraltár. Ešte 100 km a sme tam  Tešíme sa 

Ponaučenie: Učte sa na chybách druhých. Ahojte 

VALENCIA! :)

VALENCIA 🙂 Dnes Francúzsko a Španielsko. Rýchly presun. Ľudia cestujú a fotografujú krásy. My chodíme vyzdvihovať nedostatky 🙂 Čo sa týka Kačka, že nemá klímu neriešime. Nemuselo by aspoň stále kúriť. Máme roztavené nohy. Ako keby sa vozíme na Vezuve. Dobré to je, aspoň nechápeme výstrahy pred teplom na Pyrenejskom polostrove. My keď vystúpime, tých 40 stupňov je chládok 😀 Dnes dokonca šlo 140km/h, ale nestihol som zareagovať a odfotil som 130… Bol to súzvuk okolností. Sklon cesty, vietor, premávka a odvaha 🙂 naozaj, verte nám, dobre? 🙂 A v aute inak dobre, pijeme kávy, vody, pivá a ohovárame. Vtedy to najlepšie ubieha. Pravý “speťák” už tradične nefunguje, tak sme ho nahradili moderným hlásičom. Ten kto sedí vzadu hlási či je voľno 🙂 Prišli sme nato, že lekárnička je už “ojetá”, ale my aj tak máme plnú tašku liekov. Tak sme ich začali jesť. Dnes už dáme len čľapKANYE a kupKANYE v mori a oddýchneme. Oddychujte aj vy